Čo sú to vlastne MANTRY
Keď našinec počuje slovo „mantra“, väčšinou si predstavuje niekoho v strnulej meditačnej póze, ako si dookola prespevuje čosi monotónne, neznáme, nezrozumiteľné a tajomné, čo väčšinou začína na óóóóóóm... V prípade ak sa nato spýtaš vášho pána farára, tak sa rýchlo pokrižuje a všemožne ťa bude varovať pred takýmto počínaním, pretože to je vraj niečo našej viere cudzie, je to vzývanie akýchsi cudzích božstiev – a teda hriech proti prvému božiemu prikázaniu (!!!).
Žeby to bolo až také zlé? Veď tí ľudia (čo to praktizujú) sa vedia tak fantasticky sústrediť na svoju modlitbu či meditáciu, pričom my sami tak často mávame problém aspoň ako-tak sa sústrediť na modlitbu alebo hoci aj na svätú omšu, na ktorej sme (aspoň fyzicky) prítomní. O tom, že by nám to možno pomohlo sa zbaviť aj nepríjemných, nutkavých myšlienok, ani nehovoriac. Čo ak takýmto zavrhnutím tejto metódy kvôli nálepke MANTRA „vylievame z vaničky aj dieťa spolu so špinavou vodou“?
Čo tak skúsiť to „po našom“? Prečo si z toho všetkého nevybrať tú zdravú a neutrálnu podstatu, čo mantry prinášajú – ukľudnenie, sústredenosť na božiu prítomnosť? Poďme skúsiť nájsť niečo obdobné v našich, kresťanských praktikách!
Keď si zalistujeme v JKS (Jednotný katolícky spevník), nájdeme tam niečo veľmi podobné mantrám: takzvané RESPONZÓRIOVÉ VERŠE. Sú to jedno- alebo dvojriadkové „husté modlitby“, ktoré sa opakujú akoby refrén po prespievaní jednotlivých veršov príslušného biblického žalmu.
Ak sa zamyslíš nad slovami samotného responzóriového verša, zistíš, že za tými niekoľkými slovami „sa skrýva“ celý obsah žalmu. Ak si napríklad povieš, či zaspievaš responzóriový verš z Dávidovho žalmu (Žalm 23) „Pán je môj pastier, nič mi nechýba...“, automaticky za tým „cítiť“ tvoju Dávidovskú oddanosť Bohu, tvoju hlbokú vieru v to, že ti nikdy nič podstatné nebude chýbať, že sa nemusíš báť ničoho a nikoho a že Pán ťa vždy povedie tou správnou cestou života.
Takýto nápev je akoby „kľúčom“ k celej veľpiesni a jej požehnaniam.
Pre tých, ktorí nemajú k dispozícii Písmo, toto je celý text spomínaného žalmu a prvý riadok napísaný kurzívou je tým responzóriovým veršom:
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.
A teraz – keď si si pozorne prečítal celý žalm - schválne: skús pomaly, v čo možno najhlbšej tónine prespevovať niekoľko minút ten prvý riadok – ako „mantru“. Ten účinok ťa určite príjemne prekvapí a pomôže ti dosiahnuť vnútorný pokoj.
Že nechodíš do kostola a nepoznáš tú melódiu? To vôbec nevadí. V čase keď som sa k týmto úvahám dopracoval, ani ja som to nepoznal. Jednoducho som si zobral iba prvú polovicu toho prvého riadku (Pán je môj pastier...), ktorý tiež môže krásne fungovať ako „kľúč“ a vymyslel som si úplne jednoduchú, doslova mantrickú melódiu o dvoch tóninách (aspoň som nemal problém s mojim hlasovým (ne-) rozsahom. Výsledok bol prekvapujúci.
Prajem ti príjemné zážitky.
