Bútľavá vŕba strýca Artuša

 

Svoradova jaskyňa bude zamknutá...

reakcia na článok z Echa 11.11.2011

 

Nedá mi, aby som nereagoval na váš článok o Svoradovej jaskyni... Jaskyňa sa má zamknúť kvôli tomu, že tam býva akýsi „bezdomovec“, ktorý tým opakovane porušuje nejaký predpis o ochrane prírodných pamiatok.

Je to však skutočný BEZDOMOVEC – v tom obvyklom, zaužívanom význame slova? Rozprávali ste sa sním?

Ja som sa s ním stretol dva razy a môžem prehlásiť, že je to veľmi inteligentný a vzdelaný človek, na ktorého sa nehodí nič z toho, čo charakterizuje bezdomovcov. V jaskyni je čistota a poriadok, pri našej prvej návšteve tam horela sviečka, svoje veci tam mal úhľadne poukladané, o. i. tam mal aj lopatku s metličkou, špongiu a pred jaskyňou na šnúre sa sušil malý uterák. On bol oblečený skromne, ale čisto, z celej jeho osobnosti vyžaruje, pokoj, pokora, skromnosť a viera v Boha. Celé dni tam trávi v tichu, modlitbe, meditácii, v rozhovore s Bohom. Keď sa mu prihovoríte, porozpráva sa s vami, ale on sám nikoho neoslovuje, nikoho neobťažuje, nepýta almužnu, či čokoľvek iného – čo ho od bezdomovcov tiež výrazne odlišuje. Práve naopak – keď sme odchádzali, na naše veľké prekvapenie nám povedal, že nám CHCE NIEČO DAŤ. Nad našou námietkou sa iba pousmial, s tým, že je to iba papierik. Spomedzi svojich veci vybral Sväté písmo, z neho vybral asi tucet listov z malého notesa. Mal na nich úhľadným písmom napísané svoje myšlienky, ktorými sa zaoberal pri svojich rozjímaniach a ktoré považoval za užitočné aj pre druhých. Jeden lístok sme si vybrali a boli na ňom naozaj veľmi zaujímavé myšlienky, hodné zamyslenia sa pre dnešného človeka, a navyše akoby „šité na mieru“. Žeby náhoda? Niektoré z jeho myšlienok som s jeho súhlasom zverejnil aj na mojej webovej stránke.

Toľko k titulu „bezdomovec“.

Jeho myšlienky, ktoré som umiestnil na môj web, som tam zaradil do sekcie „Husté myšlienky“, nakoľko za tými jeho niekoľkými slovami sa skrýva oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá, a nakoľko jeho meno nepoznám, nazval som ho  tam Zoborským pustovníkom. Pretože on tým pustovníkom skutočne je. Jeho názory, jeho spôsob života a postoje to potvrdzujú. On si skutočne vzal za svoje odkaz svätého Svorada, ktorý bol cirkvou povýšený na patróna Nitry. Takže na jednej strane tu máme skutočného, živého pustovníka, ktorý nám v dnešnom bláznivom, unaháňanom a pretechnizovanom svete ukazuje, že odkaz nášho sv. Svorada je aj dnes veľmi aktuálny. Na druhej strane ho však v mene nejakého predpisu o ochrane prírodných pamiatok z toho posvätného miesta, kde voľakedy žil jeho predchodca, opakovane vyháňame...

Priznám sa, že nepoznám definíciu „prírodnej pamiatky“, ktorá sa musí chrániť takým spôsobom, že do nej zabránime prístupu verejnosti. Myslím si však, že v prípade Svoradovej jaskyne (http://panoramy.sme.sk/panorama/429/nitra-zobor-svoradova-jaskyna/?pr=2047&p=2052) je to prehnané. V tejto jaskyni nevidím (počas niekoľkých desaťročí, čo tam chodievame) žiadne nebezpečenstvo poškodzovania, či znehodnotenia.

To, že je táto jaskyňa voľne prístupná, vidím skôr ako veľké plus. Každý, kto sa ide na Zobor poprechádzať, sa tam môže zastaviť, vrátane pacientov z blízkeho liečebného ústavu a ich návštev. Chodili sme tam s našimi deťmi a teraz tam chodíme s vnúčencami, ktorí sa nato vždy veľmi tešia. Keď si ešte zoberieme aj baterky, tak je z toho zážitok jaskyniarskej výpravy. Pritom im samozrejme pripomenieme aj sv. Svorada, ktorý tam kedysi býval a spolu s nimi sa tam pomodlíme, prípadne zapálime sviečku. V jaskyni je už niekoľko rokov drevený kríž a obraz - olejomaľba znázorňujúca sv. Svorada, čo tiež svedčí o tom, že ľudia, čo tam chodia, si to miesto ctia a vážia.

O tom, že tam chodí pomerne veľa ľudí, svedčí aj to, že kedykoľvek tam zájdeme a pobudneme tam 10-15 minút, vždy tam stretneme ďalších ľudí, čo sa tam idú pozrieť. Denne sú to určite desiatky ľudí, väčšinou aj s malými deťmi, ktoré sa nato tešia – a vy by ste chceli kvôli nejakému predpisu, aby sa nato mohli pozerať iba spoza mreží?

V deň inaugurácie nového nitrianskeho biskupa, mons. Viliama Judáka sme pri jaskyni stretli zhodou okolností práve jeho, v sprievode viacerých vysokopostavených kňazov a biskupov, ktorým s hrdosťou ukazoval toto posvätné miesto. Spomínal pritom aj starobylý benediktínsky kláštor (jeho pozostatky chátrajú a zarastajú burinou v areáli liečebného ústavu) založeného roku 880 (viď http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoborsk%C3%BD_kl%C3%A1%C5%A1tor), v ktorom vnikli aj naše najstaršie písomnosti, známe Zoborské listiny. Tieto dve posvätné (a zanedbávané) miesta spolu súvisia a iste by bolo vhodné venovať im viac pozornosti, a nie ich likvidovať, brániť verejnosti v prístupe k nim.

Neďaleko Svoradovej jaskyne, doslova iba „čo by kameňom dohodil“, od Liečebného ústavu, sa nachádza Svoradov prameň (http://panoramy.sme.sk/panorama/429/nitra-zobor-svoradov-pramen/?pr=2047&p=2049), ktorý bol pred niekoľkými rokmi novo upravený a vysvätený nitrianskym biskupom, podobne ako aj krížová cesta k jaskyni (http://panoramy.sme.sk/panorama/429/nitra/?pr=2047&p=2050).

Máme tu zaujímavé, obľúbené a aj cirkvou uznávané  miesta, tak teba by bolo určite užitočnejšie ich ďalej zveľaďovať a sprístupňovať verejnosti, ako ich zamykať, prípadne nechať ďalej chátrať. Otázka prístupnosti Svoradovej jaskyne by sa vraj mala riešiť tým, že u niekoho bude možné si vyzdvihnúť kľúč od jaskyne... Divné riešenie, neviem si predstaviť ako by to mohlo  v praxi fungovať.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk